Spevňovanie pôdy v mestách

Výstavba infraštruktúry a budov súvisiaca s územným rozvojom znamená významné zmeny v pomere zastavaných a nezastavaných plôch. Horúčkovitá výstavba v nedávnych rokoch sa po nástupe krízy zmiernila, no spevňovanie pôdy je stále hrozivým faktorom rozvoja. Podľa údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky [1] v rokoch 1996 až 2006 denne v Bratislave pribudlo priemerne 7 386 m2 spevnených plôch – zastavaných plôch a nádvorí. Na obraznejšie prirovnanie je to trochu viac ako jedno futbalové ihrisko denne. Na celom Slovensku sa za rovnaké obdobie zastavalo 80 712 m2, čo je viac ako neuveriteľných 11 futbalových ihrísk spevnenej plochy denne. V roku 2006 predstavovala zastavaná plocha 4,6 percenta celkovej výmery Slovenska a pri vypočítanom nezmenenom trende by bolo Slovensko zastavané úplne za 1 690 rokov. Možno toto zistenie pôsobí trochu absurdne, ale to je aj neustále vynímanie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Neustálym spevňovaním pôdy ubúda pôdnych rezerv. V záujme udržateľnosti však pôda musí zostať multifunkčná. Pôda patrí medzi neobnoviteľné prírodné zdroje, ktoré sú v súčasnosti ohrozované najviac. Znehodnocovanie pôdy priamo alebo nepriamo zaviňujeme pri jej neudržateľnom obhospodarovaní: pôdu tak ničí erózia, stláčanie, zaplavovanie a zosuvy, kontaminácia, úbytok organickej hmoty, strata biodiverzity, zasoľovanie a v neposlednom rade aj spomínané spevňovanie pôdy. Pôda plní viaceré funkcie. Poľnohospodárstvo a lesníctvo závisí od pôdy ako dodávateľa vody a živín aj ako miesta na upevňovanie koreňov rastlín. Pôda má skladovaciu, filtračnú, izolačnú a transformačnú funkciu, ktorá hrá ústrednú rolu nielen pri ochrane kolobehu vody a potravinového reťazca, ale aj pri výmene plynov v atmosfére. Navyše je biologickým habitatom, genetickou bankou, prvkom krajiny a kultúrneho dedičstva, ale aj zdrojom nerastných surovín [2].

V Čínskom meste Sang-hai dokončia každé dva týždne jeden mrakodrap.

V Čínskom meste Sang-hai dokončia každé dva týždne jeden mrakodrap.

Skutočne potrebujeme také veľké súvisle spevnené plochy logistických centier a diaľnic? Dá sa argumentovať, že je to infraštruktúra, ktorú potrebujeme na rozvoj, ale pôda je tiež infraštruktúra napríklad tým, že filtruje vodu. Aj pre plytvanie pôdou hrozí, že v blízkej budúcnosti bude polovica svetovej populácie bez pitnej vody. Tento fakt by malo zohľadniť aj budúce nové znenie stavebného zákona. Pri plánovaní rozvoja sídiel sa treba zamyslieť nielen nad krátkodobým dosahom rozvoja zastavaného územia na hospodárstvo a nad ekonomickým úspechom stavebných investícií, ale aj nad tým, aký bude mať rastúca zástavba reálny dosah na životné prostredie o niekoľko desaťročí.

Ako si predstavujete budúcnosť svojho prostredia vy?

Literatúra:

[1] http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96

[2] BLUM, Winfrid – KVARDA, Werner, 2007: Challenges for soil science in view of the european thematic strategy for soil protection. In: KVARDA, Werner: Socrates – Erasmus IP SOIL III – Responsible Use of Soil and Land and Regional Development. Wien: Academia Danubiana 4/2007, p. 10 – 13, ISSN 1817-3349.

Soil sealing in cities

The construction of an infrastructure and buildings related to land-use development means great changes in the ratio of built-on and unbuilt property. The feverish building of recent years has cooled off since the economic crisis, but soil sealing remains a formidable factor in development. It is important to remember that each change represents a net loss to the country’s agricultural fund. The continuous soil sealing depletes land reserves – in the interests of sustainability land must remain multifunctional.

Článok bol uverejnený: v časopise Urbanita 1/2010, a portáloch urbion.sk, uzemneplany.sk, dolezite.sk

Comments are closed.