Úžera, teda požičiavanie finančných prostriedkov za úrok, bolo pritom postavené mimo zákon už v biblii. Konkrétne sa zakazovaniu úžery ako formy vykorisťovania chudobných venovali aj niektorí pápeži ako Clement V. a Sixtus V. Úžera bola považovaná za kacírstvo. Človek, ktorý požičal peniaze za úrok, nebol pripustený k svätému prijímaniu a bol mu odopretý kresťanský pohreb.

Možno ide v prípade Dóm kostola iba o náhodu, ale ako raz žartovne povedal filmový režisér Tim Burton na adresu herca Christophera Lee, „keď je niekto upír, scéna si ho nájde.“ Možno to tak zariadila prozreteľnosť.

Gotickú katedrálu je možné považovať za vrchol kamennej architektúry možno aj celého staviteľstva vôbec. Dominanta stredovekého mesta sa týči nad učupenými meštianskymi domčekmi a, ako píše aj Bohuslav Syrový vo svojej knihe Architekúra svědectví dob, „celá architektonická hmota katedrály bola súzvukom nespočetných dielov, samostatne sa uplatňujúcich oporných pilierov, oporných oblúkov, veží a vežičiek… Obludy fantastických tvarov, rohatí satani alebo podoby bájnych či orientálnych zvierat vytesaných z kameňa a ďaleko vysunuté z hornej časti oporných pilierov slúžia ako chrliče. Predstavujú démonov nepriateľských cirkvi, ktorí boli vypudení z chrámu“.

Ale ako vlastne vyzerá zlo? Sú to tie rozprávkové antropomorfizované kozičky zohrievajúce sa pri ohníku niekde v podzemnom prostredí, úbohé duševne choré trpiace epileptickými záchvatmi či schizofréniou z pútavých filmov o exorcistoch? Alebo niekto/niečo, čo nám hovorí presne to, čo chceme počuť, namiesto toho, čo potrebujeme počuť? Ten/to, čo sa samé maskuje ako moderné a trendové, prípadne ako prirodzená súčasť života a sľubuje nám, že s jeho pomocou budeme lepší, mocnejší a krajší ako ostatní. Budeme si môcť kúpiť statky, ktoré nepotrebujeme, za peniaze, ktoré nemáme, aby sme ohúrili ľudí, ktorých nepoznáme – ako hovorí už zľudovelá riekanka. Úplne na to stačí zmluva.

Je skutočne morálnejšie okradnúť milión ľudí o 1 cent ako jedného človeka o 10 000 euro?

V podstate sa to od čias starobylého príbehu o Faustovi veľmi nezmenilo. Diabol – Mefistofeles – vám sľúbi splnenie najtajnejších prianí a splácanie záväzku môžete odsunúť na neskôr, stačí podpísať zmluvu. Možno jediný rozdiel je v tom, že v súčasnosti už (asi z hygienických dôvodov) netreba podpisovať krvou.

Čo sa týka reklamy na veži dómu (alebo VÚB arény?), vôbec si netrúfam súdiť rozhodnutia arcibiskupa metropolitu, iba upozorňujem na fakt, že aj keby išlo iba o štandardný obchodný vzťah medzi svätou matkou cirkvou a reklamnou agentúrou, Ježiš osobne vyhnal obchodníkov z božieho chrámu. Preto sa mi obchodné informácie nad svätostánkom nezdajú byť úplne v súlade s jeho prianím.

Billboardy, bigboardy, megaboardy… človek už cez ne ani nerozozná pôvodnú siluetu mesta, tvar námestia či ulice alebo architektúru jednotlivých objektov. Fakt je, že reklama je tu, a nech je akokoľvek otravná, asi sa jej tak skoro nezbavíme. Záleží na nás ako sa ňou necháme ovplyvniť, ktorému zdroju budeme dôverovať, a za ktorou usmievavou tvárou dávajúcou nám cukríky pôjdeme. Svätý Izidor Sevilský, patrón masmédií a internetu, ochraňuj nás.

V Čínskom meste Sang-hai dokončia každé dva týždne jeden mrakodrap.

Skutočne potrebujeme také veľké súvisle spevnené plochy logistických centier a diaľnic? Dá sa argumentovať, že je to infraštruktúra, ktorú potrebujeme na rozvoj, ale pôda je tiež infraštruktúra napríklad tým, že filtruje vodu. Aj pre plytvanie pôdou hrozí, že v blízkej budúcnosti bude polovica svetovej populácie bez pitnej vody. Tento fakt by malo zohľadniť aj budúce nové znenie stavebného zákona. Pri plánovaní rozvoja sídiel sa treba zamyslieť nielen nad krátkodobým dosahom rozvoja zastavaného územia na hospodárstvo a nad ekonomickým úspechom stavebných investícií, ale aj nad tým, aký bude mať rastúca zástavba reálny dosah na životné prostredie o niekoľko desaťročí.

Ako si predstavujete budúcnosť svojho prostredia vy?

Literatúra:

[1] http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96

[2] BLUM, Winfrid – KVARDA, Werner, 2007: Challenges for soil science in view of the european thematic strategy for soil protection. In: KVARDA, Werner: Socrates – Erasmus IP SOIL III – Responsible Use of Soil and Land and Regional Development. Wien: Academia Danubiana 4/2007, p. 10 – 13, ISSN 1817-3349.

Soil sealing in cities

The construction of an infrastructure and buildings related to land-use development means great changes in the ratio of built-on and unbuilt property. The feverish building of recent years has cooled off since the economic crisis, but soil sealing remains a formidable factor in development. It is important to remember that each change represents a net loss to the country’s agricultural fund. The continuous soil sealing depletes land reserves – in the interests of sustainability land must remain multifunctional.

Článok bol uverejnený: v časopise Urbanita 1/2010, a portáloch urbion.sk, uzemneplany.sk, dolezite.sk